1 DEFINÍCIA AKTIVÍT A TERAPIE S ASISTENCIOU PSOV (CANISTERAPIE) A ZÁKLADNÉ ROZDELENIE
Canisterapia (lat. canis = pes, gr. therapeia = liečba, liečenie) je jedným z druhov zooterapie s malými spoločenskými zvieratami, ktorý využíva pozitívny vplyv pôsobenia psa na človeka ako formu terapeutického pôsobenia na ľudí, najmä pri riešení problémov psychologických, citových a sociálno-integračných (Galajdová, 1999).
Canisterapia je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) (in: Šipkovský, 2005) spôsobom či formou terapie, ktorý využíva pozitívny vplyv prítomnosti a kontaktu so psom na zdravie človeka. Jej uplatnenie ako pomocnej psychoterapeutickej metódy je možné nájsť hlavne v situáciách, kde iné metódy nie je možné efektívne využívať, príp. ich využitie nebolo efektívne. WHO pritom definuje zooterapiu komplexne – jedná sa o pozitívne pôsobenie zvieraťa na emocionálne zdravie človeka, ktoré je cielené, formou vytvárania kontaktu, pomoci a spolupráce (in: Šipkovský, 2005). Vnímame ju ako súčasť zooterapie, tak ako ostatné druhy zooterapie, medzi ktoré patrí aj hippoterapia, felinoterapia a ďalšie druhy terapie, pri ktorých využívame prítomnosť a kontakt s rôznymi druhmi zvierat.
Canisterapia však má viaceré definície, ktoré sa líšia najmä v interpretácii. Podľa D. Fridrichovej (2000 – 2008) je canisterapia alternatívnou liečbou psychických a fyzických ochorení za pomoci špeciálne vycvičeného psa. L. Galajdová (1999) uvádza, že canisterapia je pomocnou terapiou, ktorá využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, emocionálnych a sociálno-integračných problémov. Podľa autorky je pôsobenie na fyzické zdravie človeka pri canisterapii sekundárne, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom pozitívneho vplyvu na psychiku ľudí.
„Canisterapia je pomocná liečba pri viacerých klinických, psychiatrických, psycho-patologických a geriatrických ochoreniach, kde sa pri liečbach uplatňujú fyzické, psycho-sociálne a emocionálne účinky zvierat na pacienta“ uvádza Miroslav Suja (2010).
Definície canisterapie sú teda odlišné, ale podstata každej definície je rovnaká. Všetci autori uvádzajú, že canisterapia je formou terapie, je to terapia za pomoci psa a v značnej časti definícií vidíme, že ide o podpornú terapiu.
Na základe komparácie uvedených, ale aj ďalších definícií canisterapie môžeme súhrnne túto vnímať ako podpornú formu terapie fyzických, psychických a sociálnych problémov u ľudí, pri ktorej využívame ako terapeutické médium prítomnosť a kontakt s povahovo vhodným a špeciálne pripraveným a overeným psom. Canisterapiu pritom realizuje psovod na základe spolupráce s ďalšími pomáhajúcimi profesionálmi, ktorí participujú na terapeutickom procese klienta (napr. lekár, psychológ, liečebný pedagóg, fyzioterapeut atď.).
Uvádzané definície sa ale v hlbšom poňatí stretávajú v rovnakých intenciách a to najmä pri zatriedení canisterapie, ako aj pri výkone canisterapie.
V súčasnosti však nahrádzame pojem canisterapia vhodnejšími názvami, ktoré jasnejšie a presnejšie vymedzujú predmet realizácie a lepšie zodpovedajú skutočnosti, napr. aktivity a terapia s asistenciou psov (Kalinová, 2006; Lacinová, 2003, 2007; Eisertová, 2008; Šoltésová, 2008) aj na základe definovaných spôsobov realizácie. Tieto sú definované napr. v Štandardoch praxe pre zvieratami asistované aktivity a terapiu spracovaných organizáciou Delta Society, ktorá tieto vypracovala ako prvá (Standards of Practice…, 1996). Tu rozlišujeme dve základné metódy, a to aktivity s asistenciou zvierat a terapiu s asistenciou zvierat.
Aktivity s asistenciou zvierat (Animal Assisted Activities – AAA) definuje Delta Society (Standards of Practice…, 1996, s. 79) ako činnosti „poskytujúce možnosti pre motivačné, edukačné a/alebo rekreačné efekty zvyšujúce kvalitu života. Tieto aktivity sú poskytované v rôznych prostrediach špeciálne trénovanými profesionálmi, budúcimi profesionálmi a/alebo dobrovoľníkmi v spolupráci so zvieratami spĺňajúcimi špeciálne kritériá. Tie isté aktivity môžu byť opakované pri rôznych osobách, na rozdiel od terapie, ktorá je šitá na mieru zvláštnej osobe alebo medicínskemu stavu“. Základné charakteristiky metódy sú nasledujúce (Student Manual…, 2008): 1. špecifické liečebné ciele nemusia byť plánované pre každú návštevu, 2. poskytovatelia/ľky služieb nemusia detailne zaznamenávať výsledky z návštev, 3. obsahová náplň je viac spontánna a môže trvať len niekoľko minút.
Terapia s asistenciou zvierat (Animal Assisted Therapy – AAT) je „na cieľ zameraná intervencia, v rámci ktorej zvieratá spĺňajúce špecifické kritériá sú integrálnou súčasťou liečebného procesu. Terapie s asistenciou zvierat sú poskytované a/alebo vedené poskytovateľmi zdravotníckej alebo sociálnej služby v rámci rozsahu ich profesie. Táto terapia je plánovaná ako prostriedok podpory zvýšenia ľudských fyzických, sociálnych, emocionálnych a/alebo kognitívnych funkcií. Špecifické ciele musia byť stanovené profesionálmi a proces i pokrok dokumentovaný, meraný, zaznamenaný a vyhodnotený“ (Standards of Practice…, 1996, s. 79). Aj túto metódu môžeme bližšie definovať prostredníctvom základných charakteristík, ktorými sú: 1. na tieto služby vždy dohliada pomáhajúci profesionál (ako súčasť vlastnej profesie), pričom zviera môže byť vedené týmto profesionálom, alebo aj dobrovoľníkom, ktorý pracuje podľa pokynov tohto profesionála, 2. intervencie so zvieratami môžu byť zahrnuté do terapeutického procesu len v rámci špecializácie pomáhajúceho profesionála, 3. intervencie sú zamerané na konkrétne terapeutické ciele, 4. intervencie sú dokumentované (pri každej intervencii sa vyžaduje záznam klientových aktivít a odpovedí, jeho progres, podobne ako pri Individuálnych edukačných plánoch, Habilitačných plánoch, Plánoch zdravotníckej starostlivosti a pod.) (Student Manual…, 2008).
V súčasnosti však poznáme aj ďalšie dve metódy, ktoré sa na základe praktických potrieb v priebehu vývoja vyvinuli a špecifikovali. Ide o edukáciu a krízovú intervenciu s asistenciou zvierat.
Edukáciu s asistenciou zvierat (Animal Assisted Education – AAE) môžeme definovať ako špecifickú aplikáciu aktivít alebo terapie s asistenciou zvierat do procesov učenia, vzdelávania, výchovy a tréningu, rozvoja zručností a vedomostí, ktorý je asistovaný a rozšírený o prítomnosť zvierat a zameraný o. i. aj na interakcie žiakov v rámci triedy. Samotné zviera tu zohráva rolu akéhosi podporného prostriedku, ktorý motivuje k zapojeniu do rôznych edukačných činností (Kalinová, 2006; Freeman, 2007, in: Velemínský et al., 2007; Northeast Crisis Response…, 2010).
Krízová intervencia s asistenciou zvierat (Animal-Assisted Crisis/Traumatic Response – AACR) je poslednou zo spomínaných metód, pri ktorej je špecifikom poskytovanie krízovej intervencie s asistenciou zvierat, v tejto metóde zatiaľ len psov. Pes tu asistuje pri bezpečnej emocionálnej intervencii, uspokojovaní základných psychologických potrieb a zvládaní niektorých z fyziologických prejavov traumy klientov. Túto metódy môžeme považovať za progresívnu formu aktivít a terapie s asistenciou zvierat, pre ktorú sú intervenčné tímy špecificky trénované v oblasti poskytovania krízovej intervencie (Scott et al., 2007; Animalink, 2010; National Animal Assisted Crisis Response, 2010).
Pri metódach AAT, AAE, AACR môžeme, na rozdiel od metódy AAA, hovoriť o cielených intervenciách (napr. terapii). Každá z týchto metód je cielená, presne riadená a konzultovaná so zdravotníckym alebo učiteľským personálom, ktorý má klienta na starosti. Ich cieľom je, stručne povedané, posilniť žiaduce správanie, utlmiť správanie nežiaduce alebo obnoviť, rozvinúť či upraviť fyzické, sociálne, emocionálne a rozpoznávacie funkcie klientov. Sú to teda na konkrétny cieľ zamerané intervencie, v rámci ktorých zviera vystupuje v úlohe ko-terapeuta, pričom samotné uvedené metódy sú integrálnou súčasťou komplexnej liečby klinických, psychopatologických, psychiatrických, gerontopsychologických, gerontopsychiatrických, fyziatrických, rehabilitačných a resociálnych, stavov klientov. Tieto metódy realizujú odborníci v rámci vlastnej praxe (napr. lekári, terapeuti, fyzioterapeuti, liečební a špeciálni pedagógovia, psychológovia atď.), príp. dobrovoľníci pod ich priamou garanciou a dohľadom. Terapie musia byť v ich jednotlivých krokoch podrobne dokumentované a priebežne vyhodnocované, v závere musia byť zhodnotené konečné efekty, ktoré sú objektívne pozorovateľné a merateľné (Galajdová, 1999; Hines, Frederickson, 1998; Burch, 2003 a i.).
2 POJMY V OBLASTI AKTIVÍT A TERAPIE S ASISTENCIOU PSOV (CANISTERAPII)
V rámci aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie) pracujeme v canisterapeutických tímoch. Tento termín býva vysvetľovaný rôzne, počas vlastnej praxe sme však týmto termínom označovali skupinu osôb pozostávajúcu z psovoda a jeho psa, klienta a zodpovedného pomáhajúceho profesionála (lekár, fyzioterapeut, psychoterapeut a pod.), u ktorého je klient v primárnej terapeutickej starostlivosti. Uvedené osoby zvyčajne označujeme nasledovne:
• psovoda, teda osobu, ktorá vedie psa a je za psa, s asistenciou ktorého sú tieto činnosti realizované, zodpovedná, označujeme termínom canisterapeut, canisinštruktor, dobrovoľník, psovod (v závislosti od jeho erudície, vzdelania, spôsobov práca v oblasti aktivít a terapie s asistenciou psov a pod.). Tento pracuje v rámci výkonu týchto činností výhradne so psom;
• pes, ktorý spĺňa požadované vlastnosti, je špeciálne pripravovaný, otestovaný a nasadzovaný za účelom terapeutických intervencií a dostáva sa do priameho kontaktu s klientmi, nazývame pes ko-terapeut;
• klient je osoba v pozícii liečeného človeka, pre ktorého sú tieto činnosti realizované ako súčasť jeho terapeutického plánu. Tu sú kontraindikované alergie, poruchy imunity vylučujúce kontakt so zvieratami, otvorené rany a pod.;
• pomáhajúci profesionál (spravidla lekár, zdravotná sestra, fyzioterapeut, iný zdravotnícky či pedagogický pracovník atď.), ktorý klienta a jeho celkový stav pozná a dokáže do značnej miery predvídať reakcie klienta, je osobou zodpovednou za klienta.
3 VLASTNOSTI PSA KO-TERAPEUTA
Pes – ko-terapeut musí spĺňať celý rad požiadaviek ako základných podmienok možnosti jeho nasadenia v oblasti aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie). Tu pozornosť sústredíme hlavne na jeho povahové vlastnosti a schopnosti, bez ktorých je jeho nasadzovanie v oblasti aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie) nežiaduce. V prípade, že už bol v rámci tejto oblasti pes nasadzovaný, nie je možné, po zistení uvedených skutočností, aby v tejto činnosti pokračoval.
Týmito podmienkami sú nasledovné:
• neagresívne správanie voči ľuďom,
• neagresívne správanie voči psom aj v prípade provokácie zo strany iného psa,
• neagresívne správanie voči iným zvieratám,
• dokonalé ovládanie psa v prostredí bez externých vyrušení,
• dokonalé ovládanie psa v skupine ľudí,
• dokonalé ovládanie psa v skupine psov,
• dokonalé ovládanie psa v prítomnosti iných zvierat,
• pozitívny prístup k ľuďom,
• pozitívny prístup k zvieratám,
• výborný zdravotný stav,
• hygienické návyky,
• minimálna reakcia na bolesť, aj to iba zvuková,
• minimálna reakcia na hluk,
• minimálna reakcia na prudké pohyby,
• nulová reakcia na rehabilitačné a invalidné pomôcky,
• pes musí byť chovaný v interiéry,
• farbiaca suka nesmie byť nasadzovaná počas hárania.
4 TECHNIKY VYUŽÍVANÉ V OBLASTI AKTIVÍT A TERAPIE S ASISTENCIOU PSOV (CANISTERAPII)
V procese aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie) môžeme stanovené ciele dosiahnuť prostredníctvom realizácie rôznych konkrétnych aktivít – tzv. techník. Vo vlastnej praxi sa nám osvedčili najmä nasledujúce:
• polohovanie – ako cielené a kontrolované umiestnenie psa do pozície, pri ktorej je pes v priamom telesnom kontakte s pacientom. Jednotlivé formy polohovania sú závislé od diagnózy a cieľu polohovania. Štandardne polohovanie trvá 5-20 minút, počas ktorých sú pes a klient v pokoji a bez rušivých vplyvov okolia. Obvyklé pozície pri polohovaní sú: klient leží na chrbte, leží na boku, sedí v kresle. Okrem týchto je možné v prípade klienta menšej postavy a silného psa aj položiť klienta na psa, prípadne posadiť na psa. Po ukončení polohovania je potrebné udržať klientovi tepelný a kľudový komfort, aby nenastal šok z rýchlej zmeny prostredia. Polohovanie pomáha klientom s kŕčovými stavmi, pri hyperaktivite, tráviacimi problémami, dýchaním a mnohými ďalšími diagnózami;
• pohybové vplývanie psa na človeka – pes, ktorý sa pohybuje okolo klienta, prípadne súbežne s ním, pozitívne vplýva na jeho motorické funkcie, jeho koncentráciu a pozornosť. Pes, ktorý je v pohybe, často zaujme aj autistické osoby, prípadne klienta s obmedzeným zmyslovým vnímaním (napr. poruchy zraku alebo sluchu). Pes svojím pohybom dokáže zaujať pozornosť klientov vyrastajúcich v podnetovo chudobnom prostredí;
• statické vplývanie psa na človeka – klient môže pohyb psa vnímať ako ohrozenie, preto je niekedy žiaduce uviesť psa do statickej pozície, ktorá dodáva klientovi pocit bezpečia a dôvery. Práve pokojný pes ležiaci na mieste bez prudkých pohybov pôsobí na klientov upokojujúco a je ideálnym prostriedkom na upokojenie klienta, pričom nie je nevyhnutný bezprostredný dotyk klienta a psa, stačí ich blízkosť;
• motivácia psom – motív je dôvod, prečo klient realizuje konkrétne úkony či aktivity. Pri týchto aktivitách môžeme kontakt, hru i konkrétne aktivity so psom využiť aj ako motivačný prvok, ktorý stimuluje klienta k činnostiam, o ktoré zvyčajne nemá z rôznych dôvodov záujem;
• cielené dotyky klienta na telo psa – nejedná sa o polohovanie, pri ktorom je klient pasívny a pes aktívny, ale práve naopak. Pes je statický a klient cielene kladie dotyky na psie telo. Využíva pri tom čo najväčšie množstvo častí svojho tela. Ideálne slúži pri rozvoji jemnej motoriky, prípadne na uvoľňovanie spastických svalových partií;
• ovládanie psa slovnými povelmi klienta – logopédia je medicínska disciplína, ktorá vo veľkej miere využíva aktivity a terapiu s asistenciou psov (canisterapiu) ako súčasť svojich postupov. Ovládanie psa slovnými povelmi je silnou motiváciou na rozvoj rečových schopností klienta, príp. odstránenie nedostatkov, reedukáciu rečových porúch (zajakávanie, nedostatočná výslovnosť a pod.). Je tiež využívané ako aklimatizačná terapia pre prisťahovalcov do nového jazykového prostredia a podporuje prekonanie kultúrneho šoku;
• ovládanie psa klientom pomocou posunkov – podobne ako pri predchádzajúcej technike, avšak s iným významom pre klienta. Rozvíja do značnej miery ako hrubú, tak aj jemnú motoriku a kladie dôraz na presnosť pohybov, čo je využiteľné aj pri starších klientoch (napr. v zariadeniach pre seniorov), ktorí už prestávajú ovládať svoje telo;
• kŕmenie psa klientom – vytvára klientovi možnosť psíka odmeniť a tým prekonať bariéry strachu, prípadne odporu. Odmena kŕmením je motiváciou pre psa, pri ktorej je pes ochotnejší spolupracovať so samotným klientom a ten nadobúda presvedčenie, že psa dokáže ovládať, čo značne zvyšuje jeho sebavedomie;
• starostlivosť o srsť psa klientom – je technikou orientovanou hlavne na rozvoj jemnej motoriky a relaxáciu. Ide o česanie, kefovanie, hladenie alebo iné úkony, pri ktorých je pes v statickej pozícii a klient upravuje jeho srsť. Kladie dôraz na detaily, pri ktorých je klient motivovaný robiť presné, súvislé pohyby;
• oblizovanie klienta psom – psí jazyk je pre ľudskú pokožku veľmi príjemný, nakoľko má teplotu okolo 38 stupňov Celzia, je vlhký, no nie mokrý a ideálne drsný. Obliznutie od psa má okrem iného dezinfekčný účinok vďaka zloženiu slín. Oblizovanie psím jazykom je metódou na prehriatie a uvoľňovanie kŕčov svalov a šliach. Vďaka pamlskom vieme obliznutie psom smerovať na presné miesta na tele klienta a teda táto metóda je veľmi účinná aj pri lokálnych problémoch (tu považujeme za dôležité upozorniť na nevyhnutnosť konzultácie s lekármi, keďže je potrebné vyhnúť sa prenosu rôznych zoonóz i ďalším klinických kontraindikáciám). Túto techniku je tiež potrebné zvážiť z hľadiska prijímania samotnými klientmi;
• pohybové a statické hry so psom – a ich kombinácie aj s vyššie uvedenými technikami, v závislosti od kreativity canisterapeuta. Tu je možné využívať hračky, pomôcky a prakticky čokoľvek, čo prinesie úžitok pre klienta.
5 PROSTREDIE VHODNÉ NA VÝKON AKTIVÍT A TERAPIE S ASISTENCIOU PSOV (CANISTERAPIE)
Ideálne prostredie na výkon týchto činností je napr. uzavretá miestnosť, v ktorej je na podlahe koberec a je možnosť znížiť intenzitu osvetlenia žalúziami, prípadne roletami. Teplota by mala byť izbový štandard (od 21 do 25 stupňov Celzia). V miestnosti môže byť pustená upokojujúca hudba, ale len ako kulisa. V miestnosti by mala byť možnosť horizontálneho uloženia klienta na mäkkú podložku a pohodlné hlboké kreslo pre pozíciu v sede. Pes má mať počas výkonu prístup ku vode na pitie. V miestnosti nemá byť veľa osôb, ideálne iba klient, psovod, člen ošetrujúceho personálu a pes. V miestnosti musia byť k dispozícií všetky predmety potrebné na danú terapiu ešte pred začiatkom terapie.
Avšak je možné zvážiť aj iné prostredie, v závislosti od plánovaných cieľov, foriem, metód, intervencií a potrieb i možností klientov.